KošíkLen 54,9 €
do dopravy
zadarmo
Menu

Horná čeľusť



Horná čeľusť je párová kosť uložená pod očnicou, bočne od dutiny nosnej. Tenké kostené lamely tela hornej čeľuste ohraničujú a tvoria dve pneumatizované dutiny, dutinu nosnú a dutinu čeľustnú. Veľká čeľustná dutina hornej čeľuste má dôležitý význam pre rezonanciu zvuku, zmenšuje váhu tejto časti tváre, slúži k  čiastočnému odpérovaniu alveolárneho výbežku.

Horná čeľusť sa skladá z  tela a zo štyroch výbežkov:

  • jarmový výbežok hornej čeľuste , zvonka vyčnievajúci výbežok pre spojenie s  jarmovou kosťou
  • poschodový výbežok hornej čeľuste , tvorí prednú časť podnebia, v strednom poschodovom šve sa stýka s  druhostranným poschodovým výbežkom; distálne je spojený s   poschodovou kosťou
  • čelný výbežok hornej čeľuste , spája hornú čeľusť s  čelnou kosťou, nosovou kosťou a so slznými kostičkami
  • alveolárny výbežok hornej čeľuste , pravostranný a ľavostranný, spájajú sa vo šve; rovnako ako u dolnej čeľuste sú tu zubné lôžka od seba vzájomne oddelené prepážkami; zuby sú usporiadané do tvaru polovičnej elipsy; zubné lôžka aj alveolárny výbežok sa tvoria zároveň s  rastom zubov, po strate zubov naopak atrofujú a to koncentricky (zubný oblúk sa zmenšuje a zužuje).

Poloha hornej čeľuste je pevná, pevne pripojená k lebečným kostiam a pri žuvaní nečinná.

S pojmom súvisí: