Rezáky
Ľudský chrup sa skladá z niekoľkých tvarovo odlišných typov zubov. Rezáky, latinsky dentes incisivi, sa nachádzajú v prednom úseku (vo frontálnom úseku) chrupu spolu s očnými zubami. V hornej čeľusti je to horný veľký rezák a horný malý rezák, v dolnej čeľusti je to dolný stredný rezák a dolný postranný rezák.
Horný veľký rezák má charakteristický lopatkovitý tvar. Je velmi dôležitý z estetického hľadiska, protože tvorí najviac labiálne vyklenutú časť horného zubného oblúka. Korunka veľkého rezáka je na prednej ploche ľahko vyklenutá a na vnútornej ploche mierne prehĺbená. Rezacia hrana prebieha priamočiaro. Krček zubu tvorí oblúčik, väčšinou ľahko posunutý distálne, vyklenutý smerom ku koreni. Meziálna plocha vystupuje od rezacej hrany takmer kolmo nahor, distálna plocha prechádza v incizálnom oblúčiku (rožkový znak). Labiálna plocha veľkého rezáka je rozdelená dvoma plytkými brázdami prebiehajúcimi v smere dlhej osi na tri políčka, ktorým zodpovedajú u prerezaného zuba tri sklovinné hrbolčeky na rezacej hrane – časom sa abradujú. Z pohľadu rezacej hrany je meziálna polovica labiálnej plochy silnejšie vyklenutá než distálna (znak krivosti, medziolabiálna prominencia). Palatinálna plocha veľkého rezáka je trojuholníkového tvaru, v krčkové krajině končí dobre vyvinutým hrbolčekom, od neho vychádzajú k rezacej hrane po oboch stranách sklovinné valy, ktoré zdôrazňujú prehĺbenie plochy. Postranné plochy majú trojuholníkovitý obrys. Koreň zuba je mohutný pretiahnuto kužeľovitý.
Horný malý rezák je vo svojom obryse podobný hornému veľkému rezáku, je menší a užší. Rezacia hrana malého rezáka prebieha priamočiaro, krčok je tvorený oblúčikom uchýleným smerom distálnym. Meziálne plochy i distálne plochy sú viac zakrivené ako u veľkého rezáku a prechod v rezaciu hranu je tvorený oblúčikmi, distálne je viac zaoblený než meziálne, tým sa obrys labiálnej plochy javí skôr zaoblený. Labiálna plocha malého rezáku vzácnejšie vykazuje pozdĺžnu lištu, tvar je potom skôr vajcovitý a podobá sa labiálnej ploche dolného očného zuba. Horný malý rezák vykazuje najväčšiu tvarovú variabilitu. Palatinálna plocha malého rezáka má pri krčku dobre vyvinutý hrboľ, od ktorého vystupujú k rezacej hrane dva sklovinné valy. Tieto valy zväčšujú prehĺbenie palatinálne plochy, jej najhlbší bod sa zapichuje hlboko pod hrboľ a vytvára slepý otvor – foramen coecum. Koreň zuba je oveľa kratší a slabší ako pri hornom veľkého rezáka.
Dolný stredný rezák a postranný rezák si sú tvarom veľmi podobné, líšia sa iba veľkosťou. Dolný stredný rezák je najmenší než postranný rezák. Korunky dolných rezákov sú úzke a ploché, výrazne sa podobajú dlátom. Funkčne sa uplatňujú s hornými rezákmi pri odrezávaní súst. Dolný stredný rezák je užší a symetricky viac vyvinutý ako postranný. Labiálne plochy dolných rezákov sú málo vypuklé, vnútorné plochy majú tvar úzkych trojuholníkov, sú mierne prehĺbené, pri krčku je vyvinutý sklovinný hrboľ, od neho vychádzajú sklovinné valy oddeľujúce linguálne plôšky od postranných plôch. Korene zubov sú úzke, dolný postranný rezák má koreň kratší ako dolný stredný rezák.
Zdroj: BLAŽEK, Jan. ČERVENÝ, Miroslav. Kreslení a modelování korunkových částí zubů. Praha: Avicenum 1978. 08-016-78.