Čeľustný kĺb

Čeľustný kĺb je zložený kĺb zaisťujúci spojenie medzi pohyblivou dolnou čeľusťou a nepohyblivou spánkovou kosťou. Je to typický obojstranný kĺb, v ktorom oba kĺby tvoria funkčnú jednotku, akákoľvek zmena jednej strany funkčne ovplyvňuje kĺb strany opačnej.

Čeľustný kĺb tvorí hlavička nazývaná tiež kondyl a čeľustná jamka, doplnená kĺbovým hrbolkom kosti spánkovej, kĺbové plochy sú pokryté väzivovou chrupavkou. Špecifikom temporomandibulárneho kĺbu je artikulačná platnička (nazývaná tiež disk), ktorá vyrovnáva rozdiely v zakrivení styčných plôch kĺbu.

Stavba čeľustných kĺbov je veľmi zložitá a umoňuje zložité pohyby pri hryzení, žuvaní a rozprávaní. Čeľustný kĺb vykonáva v zásade dva typy pohybov, a to otáčavý pohyb a posuvný. Výsledkom týchto pohybov sú základné pohyby dolnej čeľuste.

Z hľadiska dynamiky je čeľustný kĺb súčasťou žuvacieho aparátu, ktorého funkciou je žuvanie. Pri žuvaní vytvárajú žuvacie svaly tzv. žuvaciu silu, jej veľkosť dosahuje pri maximálnom stlačení až 4000 N.

Ochorenie čeľustného kĺbu

• ochorenie vnútorných štruktúr , zmeny polohy, tvaru či perforácie kĺbového disku (lúpanie v kĺbe, asymetrické otváranie úst, obmedzené otváranie úst)
• zápalové a degeneračné ochorenie , tieto ochorenia sú sprevádzané najmä bolesťou, obmedzeným otváraním úst, patologickými zvukmi (vŕzganie), dochádza pri nich k postupnej deštrukcii kĺbovej chrupavky
• ochorenie žuvacích svalov a väzov , charakteristická bolesť a obmedzené otváranie
• ankylózy, sú patologické kostné zrasty čeľustného kĺbu s lebkou, prejavujú sa nemožnosťou otvoriť ústa
• luxacia dolnej čeľuste – po maximálnom otvorení nie je možné ústa zavrieť

Príčiny ochorenia čeľustného kĺbu

• stres, pri nadmernom strese väčšina ľudí kompenzuje krízovú situáciu častým zatínaním zubov, škrípaním zubov, čím zaťažuje čeľustný kĺb
• bolesti krčnej chrbtice , pri bolestiach krčného svalstva človek podvedome uhýba bolesti, tým sa napínajú ostatné svaly krku, čo sa prejavuje zaťažením kĺbu
• nočné škrípanie zubov – bruxizmus
• chýbajúce zuby , najmä pri väčšej strate v postrannom úseku chrupu

Liečba je možná buď konzervatívne (nechirurgicky) alebo chirurgicky. U väčšiny ochorení sa liečba najprv začína nechirurgicky, začína sa od najdôležitejších metód, obmedzenie žuvania, mäkká strava, masáže svalov, Ploché nákusná dlaha pod. Ďalej môže nasledovať opich čeľustného kĺbu. Až pri neúspechu konzervačnej liečby, pristupujeme k chirurgickej liečbe.

Do chirurgickej liečby patrí

• artrocentéza - výplachy, kedy lekár zavedie dve ihly do kĺbu cez kožu, raz ihlou vpravuje roztok do kĺbu, druhou vyteká
• artroskopia, princíp spočíva v zavedení prístroja s priemerom 2 mm cez kožu do kĺbu, lekár potom môže kĺb vyšetriť aj urobiť drobné operačné zákroky
• klasická otvorená chirurgia

Liečba čeľustného kĺbu je dlhodobou záležitosťou a vyžaduje pacientovú trpezlivosť.