Naozaj musím k dentálnej hygieničke?

Dentálna hygienička je odborník s vyšším odborným vzdelaním, má za menom DiS. (Diplomovaný špecialista), alebo vysokoškolské vzdelanie. V Českej republike je najvyššie možné vzdelanie v odbore dentálnej hygieny bakalárske vzdelanie. Absolventky oboch škôl sú rovnako oprávnené k práci dentálnej hygieničky, štúdium sa líši najmä v tom, že na vyšších odborných školách sa výučba zameriava viac na praktické cvičenia, zatiaľ čo na vysokých školách je výučba zameraná skôr na teoretické vedomosti.

Náplň práce dentálnej hygieničky sa spravidla delí do troch skupín:

• Preventívna činnosť
• Liečebná činnosť
• Estetické zákroky

Preventívna činnosť

Do preventívnej činnosti patrí tzv. motivácia a inštruktáž pacienta. Táto práca spočíva predovšetkým vo vysvetlení základných pravidiel dentálnej hygieny, prečo sa musí odstraňovať zubný povlak, ako na to, prípadne vysvetlí príčiny, možné následky a navrhne liečbu konkrétneho ochorenia, ktorá sa daného pacienta týka. Ďalej do tejto činnosti patrí zhotovovanie a vyhodnocovanie röntgenových snímok, pečatenie fisúr, fluoridácia zubov a stanovovanie hygienických indexov.

Liečebná činnosť

Liečebnou činnosťou sa rozumie najmä odstraňovanie zubného kameňa, ošetrovanie citlivých zubných krčkov a ošetrenie počiatočných kazivých lézií ozonoterapie.

Estetické zákroky

Do estetických zákrokov patrí bielenie, ako domáce tak ordinačné, depurácia (odstraňovanie povrchových pigmentov zo zuba), pieskovanie zubov systémom Air flow (odstraňovanie pigmentov z povrchu zuba) a aplikácia dentálnych šperkov.

A prečo vlastne existuje odbor dentálna hygienička, keď prácu, ktorú vykonáva, môže vykonať zubný lekár? Dôvod je prostý, lekár nemusí plytvať svojím časom na časovo náročné zákroky, ako je napr. ordinačné bielenie (tento výkon zvyčajne trvá okolo 1 hodiny), učenie čistenia zubov pacientov a vysvetľovaním prečo je čistenie zubov toľko dôležité (cca 30 min). Keby toto všetko mal totiž robiť lekár, ošetril by denne okolo 20 pacientov miesto 40. To je nielen neekonomické, ale do istej miery aj nemožné vzhľadom k počtu zubných lekárov v Slovenskej republike a počtu pacientov, ktorí chcú byť ošetrení.